vianočný štvorcový obrúsok CHRISTIAN

Strieborné mandaly s modrou - vianočný obrúsok štvorec

4,40 €


2 až 7 dní

Vianočný obrúsok v tvare štvorca je ušitý zo 100% bavlny. Kombinácia látok so striebornými mandalami na bielej a a jednofarebnej tmavomodrej pripomína mrazivú noc a krásne vynikne na Vašom vianočnom stole. Zdobený je striebornou hadovkou. Vhodný je na kuchynské a jedálenské stoly aj v kombinácii s inými doplnkami.

Produkty z našej ponuky sú šité ako sety z tej istej látky. Môžete si tak vytvoriť rovnakú líniu rôznych dekoračných prvkov.

Všetky látky sú predprané a vyzrážané.

Štedrý deň 24. 12.

Na Štedrý deň 24. decembra sa až do večera udržiaval pôst a čarovaním sa veštilo všetko, čo sa týkalo zdravia, úspechov, budúcej úrody i osobného života. Je predvečerom slávnosti Kristovho narodenia. Cudzia žena nesmela vstúpiť do domu, lebo by to znamenalo nešťastie a zlým znamením bolo, ak bolo potrebné niečo si požičať. Pôst sa končil, keď vyšla na oblohe prvá hviezda. Magická moc sa pripisovala vianočnému pečivu. Na Štedrý deň ešte pred svitaním piekli gazdiné vianočné pečivo. Podľa zaužívanej tradície muselo byť obradové pečivo hotové ešte pred východom slnka a čo bolo ešte dôležitejšie, gazdiné museli mať pečivo hotové ako dar pre koledníkov. Veľkým zážitkom pre všetkých domácich býval príchod betlehemcov do domu. Betlehemské hry vznikli v stredoveku pod vplyvom cirkevných hier. Postupom času nadobúdali v Ľudovom prostredí svetský charakter. Hlavnou postavou v betlehemskej hre bol anjel v bielom rúchu, ktorý niesol betlehem. Ďalšími účastníkmi boli Bača, Stacho, Fedor a Kubo. Základnou dejovou osnovou betlehemskej hry po príchod betlehemcov do domu bola žiadosť o povolenie zahrať hru, potom nasledoval monológ všetkých zúčastnených postáv betlehemskej hry, scéna na salaši, zvestovanie narodenia Krista, ofera v Betleheme a záverečné vinše domácim pred odchodom. V katolíckych rodinách sa Štedrý deň končí polnočnou omšou.

VIANOČNÉ ZVYKY A TRADÍCIE VO SVETE

VIANOCE SA OSLAVUJÚ NA MNOHÝCH MIESTACH PO SVETE, A TO AJ TAM, KDE KRESŤANSTVO (VIANOCE SÚ SVIATKY NARODENIA JEŽIŠA KRISTA) NEMÁ TAK SILNÚ TRADÍCIU.. Oslavujú sa najmä v Európe, Amerike, Austrálii, Afrike a čiastočne aj v Ázii. Prvé záznamy osláv Vianoc pochádzajú zo 4. storočia z Ríma. Oslavy sa v jednotlivých krajinách líšia s ohľadom na historické tradície či vieru obyvateľov. Všeobecným zvykom patrí zdobenie stromčeka, stavanie betlehemov, spievanie kolied, vzájomné obdarovávanie a hodovanie. V 20. a 21. storočí sú Vianoce, ktorým predchádza štvortýždňové obdobie adventu, vnímané prevažne ako sviatky pokoja a rodiny. Česko U susedných Čechov sú, podobne ako u nás, Vianoce sviatkami rodiny, keď sa pod jednou strechou stretne celá rodina. Ľudia sa od rána postia, aby večer uvideli "zlaté prasiatko" v podobe šošovicovej, zemiakovej alebo rybacej polievky, mäsového pokrmu alebo ryby a iných dobrôt, ako sú vianočky, "kuba" z krúpov a cesnaku. Cez deň sa zdobí stromček, aby pod neho mohol večer Ježiško priniesť darčeky a pri stromčeku všetci spievajú koledy. Tradíciou je po slávnostnej večeri priečne rozrezať jablko - predpovedá sa tak budúcnosť. Ak jadierka vytvárajú hviezdu, znamená to šťastie a zdravie, obraz kríža nosí nešťastie. Nemecko Tradícia vianočných trhov, už tak populárnych aj na Slovensku, má svoje počiatky práve v Nemecku, pričom v mnohých nemeckých mestách sa tieto trhy konávajú už od čias stredoveku. Najväčšej popularite sa tešia trhy v Kolíne nad Rýnom a v Norimbergu, ktoré sú plné čarovných drevených chalúpok, farieb, lahodných vôní a podmanivých chutí. Otváranie adventných kalendárov a čokoládových bonbónov - to je zvyk v prvý adventný deň. Prvým poslom Vianoc je Mikuláš, ktorý 6. decembra do vyčistených topánok dáva darčeky. Na tie ďalšie si musia deti počkať až do Štedrého večera. Obdarováva ich nielen Ježiško, ale i vianočný duch menom "Weinachtsmann". Má ryšavé fúzy a bradu. Nosí plášť s kapucňou a cestuje na osedlanom divokom vetri. Obľúbeným jedlom je pečená hus a tradične sa podávajú aj sladké ovocné kompóty. Na niektorých stoloch nechýba pečená klobása a zemiakový šalát alebo kapor. Poľsko Na vianočnú vigíliu (Štedrý večer) sa podávajú len bezmäsité jedlá. Oficiálne je 24. december pôstnym dňom, ale tradičných 12 jedál slávnostnej tabule je garanciou, že nikto nebude hladný. V mnohých poľských rodinách sa pridáva na štedrovečerný stôl o jeden príbor navyše pre náhodného návštevníka alebo hladného pútnika. Keď sa potom na oblohe objaví prvá hviezda, sadajú si k stolu. Pán domu rozdáva oblátky a podáva sa dvanásť chodov symbolizujúcich 12 mesiacov v roku. Hlavný chod - rybu vystriedal pečený moriak a rybaciu polievku nahradil boršč z červenej repy alebo kapustnica s hríbmi. Tradičným vianočným pokrmom sú tiež makové pupáky. Podľa poľskej legendy dokážu zvieratá v noci z 24. na 25. decembra hovoriť ľudskou rečou. Rakúsko Tradíciou Rakúšanov sú ručne vyrábané ozdoby na stromček, výroba jasličiek a betlehemov, svietnikov a vencov. Taktiež svorne očakávajú príchod sv. Mikuláša, ktorý deťom rozdáva predovšetkým sladkosti a ovocie. Podľa ľudovej povery, režú na sviatok svätej Barbory čerešňové konáriky a dávajú ich za okná. Komu "barborka" vykvitne na Štedrý deň, ten bude mať po celý nadchádzajúci rok šťastia a hojnosti. Keď na Štedrý večer zazvoní zvonček, je čas ísť k stromčeku a rozdávať darčeky, ktoré otvára hlava rodiny. Tradičným pokrmom sú ryby, bravčové rezne, ale i zajac a sladká kukuričná kaša s hrozienkami a jablkami poliata čerešňovým likérom. Rusko V Rusku sú Vianoce najdôležitejším sviatkom len pre kresťanov. Zvyšok populácie uprednostňuje Nový rok. Príčinu treba hľadať v minulosti. Komunisti po nástupe k moci potláčali prejavy náboženského života a Vianoce ako oficiálny sviatok zanikli. Zákazom padla za obeť aj tradičná vianočná jedlička. Zelenú dostala až v roku 1935, no len ako ozdoba domácností pri príležitosti osláv Nového roku. Zmena sa nevyhla ani hviezde, ktorá stromček zdobila. Tradičnú nahradila komunistická päťcípa hviezda. Zvyk zdobiť jedličku na Nový rok pretrval do súčasnosti a aj darčeky si ľudia rozbalia 31. decembra. Pre ateistov a ateistky je preto najväčším sviatkom práve koniec roka. Väčšina veriacich Rusov a Rusiek sa hlási k pravoslávnej cirkvi. Pravoslávne vianočné sviatky v Rusku sa podľa juliánskeho kalendára oslavujú o 13 dní neskoršie než vo väčšine Európy. Začínajú sa 28. decembra pôstom, počas ktorého sú z mäsových jedál povolené len ryby. Vianoce sa oslavujú 7. januára. V kostoloch sa po celý deň konajú omše, posledná je polnočná. Najväčšiu slúži v moskovskom Chráme Krista Spasiteľa hlava cirkvi – patriarcha. Typické vianočné menu pozostáva z plnených pirohov a im podobných varenikov, nejakého vegetariánskeho pokrmu, ryby, sladkých zákuskov a ovsenej kaše. Na stole nechýba ani čaj a vodka. Základ novoročnej hostiny tvorí pečená bravčovina s chrenom. Darčeky nosí Dedo Mráz, pomáha mu jeho vnučka Sneguročka. Vo väčších mestách existujú firmy, ktoré poskytujú zvláštnu službu – návštevu profesionálneho Deda Mráza aj s pomocníčkou.

VIANOČNÁ HUDBA

Aj keď nám už často splýva význam slov koleda a vianočná pieseň, vianočné koledy sa viažu k sviatku narodenia Ježiša Krista, kým vianočné piesne sú koncipované širšie a viažu sa k vianočnému obdobiu, ako napr. Rolničky, Rolničky, O Tannenbaum, Jingle Bells. Koledy tak tvoria jednu zo súčastí vianočných piesní. Tichá noc má už takmer 200 rokov a pôvodne to bola báseň. Už 199 rokov patrí k Vianociam pieseň Tichá noc - Stille Nacht či Silent Night. V nemeckom origináli ako Stille Nacht bola pôvodne napísaná ako báseň, jej autorom je kňaz Joseph Mohr. Ten požiadal Franza Xavera Grubera, organistu na fare v dedine Oberndorf pri Salzburgu, aby k básni napísal vhodnú melódiu. V priebehu jedného dňa Gruber skomponoval melódiu a prvýkrát zaznela na polnočnej omši 24. decembra 1818 v Oberndorfe. Koleda v kresťanskom zmysle slova je spojená s dobrou zvesťou o narodení Ježiška. Svetové koledy, známe aj zo susedných krajín, mali charakter poľnohospodársko -prosperitných kolied, duchovné koledy a koledy s náboženskými motívmi vznikli po prijatí kresťanstva.

Slávnostná vianočná tabuľa

Podľa starých slovanských tradícií má byť vianočný stôl bohatý a plný jedla. Je symbolom hojnosti, rodiny a sviatočnej pohody. Slávnostná vianočná tabuľa je vždy magická – všetky tie blýskavé odrazy, ligot, radosť v očiach, rodinné rozhovory a zvláštna nepolapiteľná atmosféra… Doprajte si chvíľku kľudu, urobte si šálku dobrej kávy a v predvianočnom zhone sa nechajte inšpirovať našim výberom podmanivého vianočného prestierania.

Súvisiace produkty

Parametre produktu

zloženie materiálu100% bavlna
hadovkarexor 100% kovové vlákno
ŠTÝLglamour

V tejto kategórii sú ďalšie produkty :::::::: 29 ks :::::::::

Slovenský kroj Nano výrobky Slovenské kroje Blanciare a mosadzné pracky